PlayStation oslavuje…

Platforma PlayStation valcuje scénu herných zariadení už 15 rokov…

Teraz by sa asi hodilo publikovať siahodlhý článok o histórii PlayStation platformy od jej vzniku až po súčasnosť. Určite by to mnohých zaujalo a mali by “počteníčko” na daždivé popoludnie. Problémom však je, že takých článkov je na webe kvantum a tiež by mi zabralo kvantum času zrešeršovať zdroje, aby som ja vyplodil môj unikátny. Sorry dámy a páni, ale momentálne na to nemám čas. Čo teraz robiť v tak bezvýchodiskovej situácii? No predsa byť kreatívny a improvizovať …

Takže mojou ideou je, že každý čitateľ nášho webu, ktorý bude mať náladu a ochotu, sa s nami podelí o svoj príbeh ako sa k PlayStation dostal, a ktoré hry ho najviac zaujali, respektíve ovplyvnili jeho smerovanie ako hráča…

Príbeh uja sirda: Prvýkrát som sa k hraniu dostal ešte v pravekých dobách, keď zábave kraľovali 8bit stroje. V časoch hlbokého socializmu na území bývalého Československa veľmi herné konzoly nefrčali a tak, keď bratrancovi kúpil otec v Tuzexe (obchod, kde sa vtedy za špeciálne poukážky, BONY, dal kúpiť tovar zo západu) počítač ATARI 800XE bolo moje herné smerovanie spečatené. Keď som nastúpil na strednú školu tak som si svoje Ataričko kúpil aj ja. Postupne som ho dovibavil rôznymi upgradmi ako napr. 256kB RAM Diskom. V jeho moci som vydržal počas celých gymnaziálných štúdií a stal sa zo mňa hráč zameraný na akčné strieľačky a plošinovky.

S prechodom na vysokú školu som zmenil aj platformu. Bola to v tom čase úplná novinka, 32bit multimediálny počítač, Amiga 1200. Cez Amigu som sa zoznámil aj s Marcelom skrz výmenu hier. Tu som tiež žánrovo zotrval pri akčných záležitostiach, ku ktorým pribudli adventúry a po upgrade HW na CPU 68030/50MHz a 16 MB RAM aj vtedy hlavný žáner, FPSky. Bohužiaľ o pár rokov firma Commodore, výrobca Amigy, skrachovala a mne neostalo nič iné ako znova hľadať HW alternatívu.

Písal sa rok 1997 a ujo sirdo si kupil PlayStation. Keďže som bol akčne zameraný aj mojou prvou hrou bola v tom čase state-of-the-art bojovka Soul Blade, od Marcela som si požičal Tekken 2. Neviem či to bola náhoda, alebo proste znamenie osudu, ale v tom istom roku svetlo sveta uzrelo jedno z najlepších JRPG histórie, Final Fantasy VII. Ja ako úplne neznalý tohto žánru, len na základe preview v časopise LEVEL som investoval závratných 2000SKK do tejto hry. Hru som si priniesol na internát, vložil do PS1 a od tohto okamžiku som prepadol droge s názvom JRPG. Keď si aj teraz prezriem svoju zbierku PS1 hier tak 99% portfólia tvoria japonské erpégéčka. Mojim osobným numero uno je XENOGEARS. Na túto hru sa mi viaže spomienka na môj najdlhší maratón v hraní bez prestávky. Problémom u tejto hry bolo, že bola NTSC only a ja som nemal v dobe prvého hrania žiadne „udělátko“, ktoré by mi umožnilo hrať túto hru na PAL TV vo farbe. Našťastie bratranec mal US model PS1, ktorý mi to umožnil a zapožičal mi ho na jeden jediný týždeň. Možno sa Vám to zdá ako dlhá doba, ale pri čistom hernom čase 80 hodín to zasa tak veľa nie je. Hodil som sa marod, v tom čase som už mal ukončenú VŠ a zarezával som v zamestnaní, a hral som každý deň 12 hodín v kuse s prestávkami na jedlo, sedem dní. Táto šialená jazda však stála za to a XENOGEARS je a vždy aj bude moja the best JRPG of all times.

V roku 2002 som prezbrojil na PlayStation 2. Prvou hrou bol Metal Gear Solid:Sons of Liberty, grafická bomba. Bohužiaľ na PS2 žáner JRPG dosť upadol a tak som sa musel vrátiť k svojim začiatkom, čiže akčným záležitostiam. Série ako Jak and Daxter a Ratchet and Clank sa stali mojím denným chlebom. Aby som zasa nelámal nad PS2 palicu, tak žáner akčného JRPG bol celkom slušne zastúpený a hry ako Kingdom Hearts 1 a 2 a Final Fantasy: Dirge of Cerberus boli celkom slušnou náplasťou na moje JRPG-positive srdce.

No a aby som moju zbierku PS hardware skompletizoval, tak v roku 2006, keď som sa nejakou náhodou služobne ocitol na pol roka v USA, som zakúpil PSP…